Wikipedista:Patrícia Hochelová/Pískoviště

Kostol Panny Márie pred Týnom

Týnsky chrám v súčasnosti

Kostol Panny Márii pred Týnom, zapísaný ako národná kultúrna pamiatka, sa nachádza na Staromestskom námestí v starej časti Prahy 1. Výstavba tohto kostola začala v polovici 14. storočia a prebiehala až do 16. storočia. Táto gotická stavba je považovaná za jednu z najvýznamnejších pražských kostolov. V kostole sa nachádzajú varhany, ktoré sú najstaršie v Prahe. Dnes je predná časť kostola aj s portálom obostavaná presunutými dvoma domami, jedným z nich je Týnska škola.

História

Týnsky chrám v minulosti

V priebehu 12. storočia začína rásť Staré Mesto a na mieste, kde dnes stojí Týnsky chrám bol románsky kostol, ktorý bol zasvätený k Panny Márii. Vďaka rozmachu sa kostol stával obľúbenejším a významnejším a tak bol na začiatku 14. storočia prestavaný na ranogotickú stavbu s tromi loďami a s troma klenbenými poliami a minimálne s jednou vežou v západnom priečelí, do ktorej bol v roku 1310 vložený zvon. Časť tejto veže bola dochovaná až do roku 1849 ako kaplnka sv. Ľudmily. Cela stavba bola asi o 2/3 menšia ako v súčasnej dobe. Ranogotický kostol sa nachádzal na juhovýchode od dnešného chrámu a pôdorys sa čiastočne prekrýval so záverom južnej bočnej lodi a so sakristiou. Kostol sa neskôr stal hlavným staromestským kostolom.

Na stavbu mal veľký vplyv Matyáš z Arrasu a Peter Parler, ktorý môžeme vidieť v gotických oknách s rozetami a vo veľkolepom severnom portáli. V tejto časti sa nachádza ikonografia kráľa Václava IV., ktorý mohol osobne navštevovať tieto umelecké diela, nakoľko bol kostol situovaný neďaleko od nového kráľovského dvora. V roku 1380 bol prenesený oltár z pôvodného ranogotického kostola. Ešte pred vypuknutím husitských zbúr stavba mala postavený západný štít, klenbu a krov na hlavnej veži a obidve veže. V tomto období bol kostol pod vládou husitov a farárom sa stal husitský arcibiskup Jan Rokycana, ktorý tam bol aj pochovaný. Po husitskom období mal byť krov dostavaný, ale drevo bolo použité na stavbu šibeníc a tak bola strecha dokončená až o 20 rokov neskôr. Celková výstavba kostola bola dokončená až za vlády Jiriho z Podebrad. Počas jeho pôsobenia bol dostavaný štít severnej veži a hlavnej lodi. Južná veža bola postavená až v roku 1511. Obidve veže siahajú až do výšky 80 m.

Po roku 1621 kostol bol opäť katolícky a odstránili sa symboly utrakvismu. V roku 1679 vznikol v kostole požiar, dôsledkom čoho bola klenba hlavnej lodi a presbytéria nahradená barokovou klenbou. V roku 1662 bolo prinesené súsošie Kalvárie, ktoré sa prenieslo na severný oltár v bočnej lodi. V polovici 19. storočia tu prebehli úpravy, počas ktorých bola odstránená omietka a kostol nadobudol vzhľad opukového kameňa, tak ako ho poznáme dnes.

Kostol je tiež známy ako prvý kostol s liturgickým prekladom.

Popis

Architektúra

Interiér chrámu

Chrám je postavený z kamenných kvádrov a sochy sú z miestnej opuky. Jedná sa o gotickú stavbu s dispozíciou trojloďnej baziliky s polygonálnym záverom a s dvojicou hranolových veží v západnom priečelí s trojchórom na východe. Je veľmi náročné komponovaný ako katedrálový kostol s otvorenou predsieňou a s vyzdobeným baldachýnom, ktorý mal chrániť sochársku výzdobu. Východná časť je ukončená krátkym presbyteriárom s obdĺžnikovým polom uzatvorený štyrmi stranami osemuholníka.

Interiér

Bočné lode sú ukončené polygonálnymi kaplnkami s piatimi stranami osemuholníka. Sú zaklenuté piatimi poliami krížovej rebrovej klenby s hruškovitým profilom na takmer štvorcovom pôdoryse, ku ktorej sa pripája ešte po jednej krížovej rebrovej klenby z podvežia.

Hlavná loď a presbytérium po zničení požiarom boli zaklenuté novou barokovou valenou klenbou posadenou asi o meter nižšie než bola pôvodná gotická klenba. Zároveň prešiel barokovou úpravou aj celý interiér a steny hlavnej lodi, tiež steny presbytéria a piliere.

V severnej bočnej lodi sa nachádza drobná ženská busta. Táto ženská busta so závojom sa nachádza na tretej prípone v severnej strane lode, ktorá bola v spodnej časti osekaná vo výške približne 3 metrov. Jej význam zatiaľ nie je zistený.

V južnej lodi nad sakristiou sa nachádza pokladnica chrámu. Je to miestnosť, do ktorej boli ukladané drahé predmety, ktoré slúžili k liturgickému pochodu kostola. Nachádzajú sa tam aj tri figurálne konzoly umiestnené nízko nad zemou v klenbených výbežkoch. Posledné klenbené rebro končí skrátené nad vchodom do miestnosti.

Nad baldachýnom sú figurálne a zoomorfné masky a z ich úst vychádzajú florálne motívy v podobe vinných listov. V pokladnici sa nachádzajú tri sochárske konzoly, zobrazujúce lov divokého muža na leva, konzolu s anjelmi a konzolu s baziliskom. Baldachýn je postavený na 4 pilieroch ukončenými fialami. Medzi piliermi sa nachádzajú oblúky ukončené veľkými kvetmi. Sú tu aj ďalšie detaily ako rady zavesených kružieb. Dominantné sú kvety, plody a vinne hrozno, čo je symbolom vína premeneného na krv . Vnútro baldachýnu je klenuté hviezdovou klenbou. Tento hrob sa pokladá za jeden z najnáročnejších hrobov v Čechách. 

Mobiliár kostola je v súčasnej dobe prevažne barokový. 

Portály

Severný portál

Kostol je prístupný štyrmi gotickými portálmi. Osovo sú umiestnené západný a východný portál a prelomené v úrovni druhého poľa sú severný a južný portál.

Severný portál má v tympanóne reliéf zobrazujúci tri scény z Kristových pašií. Rám tohto tympanónu má vyhradené miesta pre šesť menších sôch v hornej časti a štyri väčšie sochy po stranách. V stenách predsiene bolo miesto pripravené pre ďalších dvanásť sôch. Ďalej na portály sú tri konzoly: s biblickým vtáctvom, s Mojžišom a s prorokmi. V archivolte tympanónu je nehradený priestor pre scény. Aby bol podporený vizuálny zážitok, tympanón bol farebne polychrómovaný. Tieto sochárske veľmi kvalitné diela sa radia k najvýznamnejším pamiatkam gotického sochárstva v Českej republike. Cieľom scén bolo zodpovedanie najzakladanejších kresťanských otázok života stredovekého človeka, čo mala byť spása a starosť o vlastnú dušu. Ešte pred dokončením celej stavby, sa predpokladá, že pred severným portálom sa konali verejné kázania. Severný portál je tvorený otvorenou predsieňou, ktorej bočné steny sú členené trojbokými a štvorbokými nikami s konzolami a s baldachýnom. Predsieň má valenú klenbu delenú šesťdielnym rebrovým obrazcom. Z celej ikonografickej koncepcie sa zachovala len malá časť. Portál vznikol za vlády kráľa Václava IV..

Západný portál dnes a aj v minulosti slúžil ako hlavný vchod k bežnému liturgickému pochodu. Sokel je v pôdoryse zalomený. Ostenie je členené ôsmimi výžľabami, striedajúcim sa hruškovcom a oblúkom. Po stranách portálu je predstavená polostĺpková architektúra s rímsovou, s archivoltou a kraby, ktorá vrcholí krížovou kvetinou. K archivolte sú pripojené pilierové fialy s figurálnymi konzolami. Konzoly predstavujú ženský a mužský portrét- Adama a Evu.

Zo zachovalých stredovekých detailov vynikajú sedílie v presbytériach oboch bočných lodí. Nad portálmi sú umiestnené erby s českým levom a ríšskou orlicou. Tieto erby sú spojované s kráľovskou prezenciou. Najdôležitejším výzdobným prvkom sú konzoly s bustami panovníkov. Je tu zobrazení kráľ Karol IV. A jeho žena Blanka z Valois. Severná sedília sa javí ako najpokročilejšia sochárska súčasť kostola. Je viditeľne druhotne vložená, stavebne nenadväzuje ako je to v prípade južnej sedílie.            

Reliéf Madony

Exteriér

Dvojice veží sú zakončené zdobenými neskorogotickými osembokými helmicami, ktoré sú doplnené ochozom, štvoricou nárožných vížok a ďalšou štvoricou vysadených ozdobných vížok. Medzi vežami je zdobený štíť s radou fiál obsahujúci barokový reliéf Madony.

Kostol je osvetlený radou ukončených gotických okien vyzdobenými kamennými kružbami.

Vybavenie

Z pôvodného vybavenia sa dodnes dochovalo v interiéru chrámu päť umeleckých prací: cínová krstiteľnica z roku 1414, najväčšia a najstaršia v Prahe, od staromestského konvára Majstra Václava. Krstiteľnica má tvar prevráteného zvonu a je postavená na troch levích špárach, ktoré ukončujú polopostavy bradáčov. Kamenná kazateľnica, ktorá sa nachádza v hlavnej lodi a pochádza z 15.storočia. Z rozmedzia renesancie pochádza oltár a posledné z týchto dochovaných diel je kamenný baldachýn z roku 1493, ktorý vytvoril Matej Rejska. Pred jeho vznikom sa na týchto miestach nachádzal oltár Sv. Lukáša. Baldachýn kryje hrob Augistina Luciana z Mirandoly.

Kostol vďaka svojej polohe slúžil ako univerzitný kostol v 14.storočí.

Schodisko a striešku z roku 1847 vyzdobil maľovanými postavami cirkevných učiteľov Jozef Hellich a rezbami českých patrónov Eduard Veselý.

Ďalšie objekty

Oltár Sv. Jána Krstiteľa sa nachádza v južnej lodi a pochádza z rokov 1524-1525. Architektúra tohto oltára je krídlová a do nej boli vložené reliéfy. Ďalej sa tu nachádza druhý najväčší zvon v Prahe, ktorý sa volá Mária a je zavesený v južnej lodi. Pochádza z roku 1553.

Z obdobia renesancie a baroka sa dochoval z náhrobných kameňov a epigrafov náhrobník astronauta Tychona Braheho z roku 1601 a je umiestnený v prvom južnom pilieri hlavnej lodi.

Varhany

Z barokového mobiliára vynikajú drevorezby ranogotických oltárov a varhany od Jána J. Mundta z rokov 1670-1673, ktoré patria medzi troje z najstarších dochovaných varhanov v Prahe.

Z pomedzi ranobarokových oltárov je najviac cenný hlavný oltár z roku 1649 s titulárnym obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Karla Škréty, ktorý je autorom aj ďalších niekoľko plátien na bočných oltároch.

V kostole sú umiestnené tiež diela ďalších barokových majstrov: sochári Jana Jiriho Bendla a Ignáca Františka Weissa ( oltárne plastiky ) , Jána Heidelberhera ( socha Sv. Františka z Pauly v severnej lodi), maliari M. Strassera, Jána Jiriho Heinsche( obraz sv. Jozefa v severnej lodi, oltárny obraz rodokmeňa Jesse), Michaela Václava Halbaxe ( obraz Sv. Krišpína a Krišpiána) a jeho priateľa Petra Brandla( obraz Príjazd Sv. Václava na ríšsky snem).

Z obdobia rokoka maliara Ignáca Raaba( Ján krstiteľ) a František Xaver Palka ( sv. Expeditus).

V presbytériári sa nachádzajú tiež dve rozmerné plátna od severotaliaského renesančného maliara Romanina ( roky 1484-1564) s námetmi Navštívenia Panny Márie a Obetovanie Pána.

V interiéri sa nachádzajú tiež umelecké diela z 19.storočia ako napríklad súsošie sv. Cyrila a Metóda od Emanuela Maxa, ktorý venoval chrámu Ferdinand VI.. V roku 1864 vzniká nový oltár Panny Márie Bolestivej v závere južnej lodi kostola s titulným obrazom od Antonína Lhoty.

Odborná literatúra a zdroje

Literatúra

• BARTLOVÁ Milena: Chrám Matky Boží před Týnem v 15. století, in: Marginalia historica, Sborník Katedry dějin a didaktiky dějepisu, Praha 2001, s. 111-136.
• FAJT Jiří / HOMOLKA Jaromír: Gotika v západních Čechách (1230-1530),  Praha, 1995.
• HERIAN Jan: Vykopávky starého špitálního kostela Panny Marie před Týnem, in: Památky archeologické, 1890.
• KALINA Pavel: Architektura jako inscenace moci. Pražský týnský kostel v předhusitské době, in: Umění 2/2004.
• KUTAL Albert: České gotické umění, Praha 1972.
• NEUMAN Jaromír/PEŠINA Jaroslav/HOMOLKA Jaromír: Hlavní farní chrám Panny Marie před Týnem na Starém městě. In: české umění gotické 1350 -1420, Praha Academia 1970,91-93.
• NOVÝ Rostislav: Chrám Matky Boží před Týnem. Praha 1924.
• PEROUTKOVÁ Jana: Diplomová práce. Praha 2014.
• PEŠINA Jaroslav (ed.): České umění gotické 1350-1420, Praha 1970.
• ZAP Karel Vladislav: Hlavní farní chrám Nanebevzetí Panny Marie před Týnem, Praha 1854.